Časť 60.-Meno
7. 4. 2010
Okolo pol noci už bola doma. Vošla do domu a dvere za sebou zamkla. Pri dverách si vyzula topánky, vzala ich do ruky a vyšla na poschodie. Vošla do spálne a tam blikala telka. Keď ju chcela vypnúť nemohla nájsť ovládač. Potom si všimla, že Michael ho má po rukami. Pomaly vyšla na posteľ a opatrne mu ten ovládač vzala, aby ho nezobudila. Keď mu ho vzala Michael sa prevrátil na bok a ďalej spal. Amy pred tým než vypla telku zapla si malú lampu na svojom nočnom stolíku. Vypla telku a vošla do kúpelne. Odlíčila sa a rýchlo sa osprchovala. Obliekla si pyžamo a vrátila sa do spálne. Obišla posteľ a sadli na jej kraj na Michaelovej strane. On tak sladko spal tak ho len pozorovala. Naklonila sa k nemu a dala mu bozk na čelo. Potom prešla na svoju stranu postele. Ľahla si, zhasla svetlo pritúlila sa k Michaelovi „Dobrú noc Michael a dobrú noc malička. Oboch vás milujem a nech sa vám snívajú krásne sny!“ povedala a zaspala. Ráno vstala o pol 10. Rozhliadla sa okolo seba a Michael už vedľa nej neležal. Ešte chvíľu ležala v posteli a nakoniec si obliekla župan a pomaly zišla dole. Z kuchyne išla nejaká veľmi príjemná vôňa. Hneď si to tam nasmerovala. „Michael?“ povedala keď už bola tam. On stál pred otvorenou chladničkou a niečo tam vyberal. „Ty si už hore?“ opýtal sa jej. „Ako vidíš už som... inak dobré ráno a čo to tu tak vonia?“ „Vieš chcel som ti pripraviť raňajky, ale zas si vstala skôr ako by trebalo.“ „ha tak prepáč, ale dúfam, že to neskončí ako posledný krát v Neverlande, Michael?!“ „Nie neboj sa... tento krát dávam pozor.“ „Aha no dobre, ale už niečo naservírujte pán šéfkuchár bez čapice Jackson lebo ja aj vaša dcéra od hladu na oči nevidíme.“ „Hneď to bude, len to tu všetko vypnem.“ Michael im pekne naservíroval raňajky čo prichystal. „Hm tak tieto sa vám podarili. Zaslúžili by ste si nejakú odmenu po raňajkách alebo skôr vyznamenanie za najlepšie raňajky od našej svadby!“ uťahovala si z neho Amy. „Wow tak to vám ďakujem. Tá odmena mi bude stačiť...“ keď Amy dojedla prišla k Michaelovi a dala mu bozk na líce. „A to bolo čo?“ „Vaša odmena pán šéfkuchár bez čapice Jackson! Viac a až potom keď sa umyjem.“ Amy ho objala a išla hore do spálne. Tam sa dala do poriadku, prezliekla sa umyla a učesala. Potom sa vrátila späť. Michael už na ňu čakal v obývačke. „Tak ako bude pokračovať vaša odmena pani Jacksonová?“ „Ja neviem pán šéfkuchár bez čapice ako by ste chceli, aby pokračovala?“ „Nevim niečo vymyslite.“ „No dobre teda... čo keby sme vybrali nejaké mená pre našu maličkú. Také, ktoré sa nám budú páči najviac a za tie 4 mesiace čo mi ešte zostávajú vyberieme dve alebo aj viac, ktoré jej dáme. Páči sa ti to?“ „Dobre Amy tak poď sadneme na gauč začneme.“ Sadli si n a gauč a začali diskutovať ako by sa malo ich prvé dieťa volať. „Tak, ktoré mená sa ti páčia Michael?“ začala sa ho vypytovať Amy. „Neviem vždy som chcel dať svojej dcére meno Princezná. Veď koniec koncov to princezná aj bude.“ „Princezná? A to ak by sme ju volali? Princezka? Vieš keď sme boli v Prahe doniesli mi taký keksík čo sa volá Princezka. Ja nechcem, aby sa moje dieťa volalo ako sladkosť!“ povedal mu Amy. Michael sa potom na chvíľu zamyslel a nakoniec povedal: „Tak aké meno by si jej dala ty?“ „Rozmýšľala som nad meno Angela(Andžela).Vieš ako anjel a volať by sme ju mohli Angie (Endži).“ „Aha tak to je zaujímavé, ale my dvaja sa nedohneme.“ „Ja viem Michael... mali také meno, mená, ktoré sa bude páči nám obidvom. Také ku ktorým máme nejaký vzťah.“ „To je super nápad mohla by sa volať Kathrine Claire Jackson.“ „To znie dobre a čo keby sme jej dali ešte jedno meno, ktoré sa páči len nám? Čo tak napríklad Nessa Kathrine Claire Jackson. A tak si ju nebude nikto mýliť keď budeme na ňu volať Nessa.“ „To je pekné Nessa.“ Michael potom priložil svoje ucho na brucho a chvíľu počúval malú. „Ahoj malička. S tvojou mamkou sme ti už vybrali meno dúfam, že sa ti bude páči. Tak počúvaj Nessa Kathrine Claire Jackson. Ak sa ti páči tak raz kopni, ale nie silno, aby to tvoju mamku nebolelo.“ Chvíľu čakali čo sa stane či malá Nessa fakt niečo spraví, ale ona nič. Amy to prišlo smiešne. „Ešte ani nie je na svete a už ťa ignoruje. Ale ja ju to odnaučím. Neboj sa!“ podpichovala Amy. „No tak to som zvedavý po kom to asi bude mať? Lebo po mne určite nie!“ „No dobre tak po mne. No ták určite sa jej bude páčiť, spýtaš sa jej to keď bude na svete. Hej?“ „Dobre tak si počkám teda.“ Potom dal Amy pusu na vlasy a chvíľu boli ticho. „Ďakujem, Amy.“ Povedal po chvíli Michael. „A za čo zlato?“ „Za všetko. Za malú. Veľmi ťa milujem!“ „Oh Michael. Aj ja ťa veľmi milujem. Poď sem nech si ťa vystískam a vybozkávam!“ silno sa objali a vášnivo sa pobozkali. Zvyšok dňa strávili hraním nejakých hier a večer ležali na gauči pri krbe. Ďalšie 4 mesiace zbehli veľmi rýchlo. Amy bola už v poslednom mesiaci čo bol Február. Mali za sebou prvé Vianoce a prvý Silvester, ktorý spolu strávili ako manželia. Na štedrý deň boli doma len oni dvaja. Spravili si romantické Vianoce. Postavili si nádherný, velikánsky stromček. Večeru uvarila Amy s Michaelovou pomocou. Rozdali si darčeky. Michael dal Amy náramkové hodinky na ktorých bolo vyryté. Z lásky od Michaela!
Amy mu zas darovala rám na fotku, ktorý bol špeciálne upravený. Na vrchnej časti rámu boli zobrazené ich mená Amy&Michael a na dolnej časti bolo napísane Forever. No vráťme sa späť k Februáru. Amy mala týždeň pred termínom. Spolu s Michaelom boli v ich spálni a zhovárali sa keď to na ňu prišlo. Amy sedela, za svojím toaletným stolíkom a rozmýšľala, keď is všimla, že jej odtiekla voda. „Michael, zlato poď sem!“ volala na Michaela, ktorý bol v kúpeľni. On hneď pribehol a všimol si čo sa stalo. „Amy... ty! Musíme ísť rýchlo do nemocnice!“ Michael začal behať po celej izbe a nevedel čo má prvé urobiť. „Hej Michael... Michael!“ volala na neho Amy. „Ty si z toho viac v strese ako ja! Tak sa láskavo upokoj a zober mi veci sú v šatníku v taške.“ Michael vošiel do šatníka a nič nevedel nájsť. „V ktorej taške?“ „Veď ty vieš pomáhal si mi baliť. Je tam pod mojími šatami.“ Potom ju našiel. „Tak poď miláčik ideme!“ Amy sa postavila a bez ťažkostí zišla dole schodmi. Michael povedal šoférovi, aby rýchlo pripravil auto. „Michael nie pôjdeme mojím autom. Limuzína bude príliš nápadná!“ hovorila im Amy. „Amy má pravdu Michael. Mali by ste ísť na jej aute.“ Hovoril mu šofér. Potom rýchlo utekal Michael so šoférom do garáže a vybrali Amyino auto. Zastavili pred dverami a zatrúbili. Amy nastúpila do auta. „A to chceš, aby každý vedel, že do nemocnice ide celebrita?“ opýtala sa Amy Michaela. „Ako to myslíš?“ Amy sa nehla dopredu k šoférovi a dala mu dole čapicu. Potom pokračovali v ceste do nemocnice.
P.S.: Nezabudnite na komentáre ďakujééém. Keď stihnem ta zajtra pridám ďalšiu :D :D :D
Komentáre
Prehľad komentárov
ten pribeh nema chyby velmi sa mi paci a to ze to na Amy prislo je uzasne konecne si michael pochova svoje malicke :D
superr
(bubiik, 8. 4. 2010 14:09)tešim sa na dalšiu kapitolu dufam žš všetko dobre dopadnee
perfektne
(adulienka303, 16. 4. 2010 16:37)