Časť 27.-Princ a Princezná
Michael:
Pustil som Meggie a išiel som otvoriť.Tam stála Jenny.Tá opatrovateľka čo bola s deťmi v Neverlande.,,Jéé...ahoj Jenny.Ako sa máš?Poď ďalej!"pozval som ju dnu.Megan sa netvárila dvakrát nadšene.,,Vďaka Michael,a ty ako?",,Žijem,dýcham...vyborne sa mám.",,Tak to je dobre.Ja som sa ťa chcela spýtať či by sme mohli prísť s deťmi ešte raz?Vieš veľmi sa im páčilo a chceli by si to zopakovať.O ničom inom nehovoria."zostal som prekvapený ako to na mňa celé vybalila.,,Jasné,že môžu prísť.Budem ich tam čakať.A kedy by to malo byť?",,No dnes alebo zajtra ak ti to nebude vadiť?",,Nie jasné.Tak dnes vyrazíme a ráno môžu dojsť,jasné?",,Tak dobre a Michael môžem zobrať so sebou aj môjho synovca?Lebo mám ho postrážiť a nemám ho s kým nechať.",,Jasné,že ho môžeš priviesť.",,Tak teda..dáš si niečo?"opýatala sa jej Meggie.,,Nie ,nie vďaka ja už pôjdem.Len toto som chcela."postavila sa odišla k dverám.,,Tak vďaka Jenny a zajtra sa vidíme.Povedz deťom,že sa na nich teším.",,Jasné poviem.Tak ahoj zajtra.",,Ahoj..."a zabuchol som dvere.Vrýtil som sa späť k Megan.Chodila z jednej strany izby na druhu.,,Meggie čo sa stalo?",,Nič..."povedala na hlas.,,Tak potom prečo si nervózna.",,Ja nie som nervózna.",,Ale si...mňa by zaujímalo prečo?",,Tak fajn som,až nechutne dobre ma poznáš.Nepáči sa mi Jenny.Ona sa na teba tak čudne pozerá.Ako keby sa na teba každú chvíľu išla vrhnúť.",,Hej ty žiarliš Meggie?Nemáš prečo....vieš,že by som ti to nikdy neurobil!",,Vážne...verím ti.A nie som žiarlivá,možno len trošku tak dobre som žiarlivá.",,Hej no to som zistil...inak je to ceelkom sexi.Keď žiarliš.",,Vážne tak to budem musieť častejšie.",,Tak teda fajn choď si zbaliť nejaké veci.Musíme späť do Nevrladnu."potom som ju pobozkal a išli sme sa pobaliť.O pol hodiny sme už boli na ceste.Tá neuveriteľne rýchlo ubehla.Vždy sme sa zabávala a ohadzovali sa s pukancami.Večer sme boli na mieste.Nechcelo sa nám ešte ísť spať tak som vzal Meg do jednej veľkej miestnosti.Najprv som nezasvietil,nechal som ju tam stáť v tme.Kým som nenašiel vypínač.,,Miky...kde si?Ja sa rada prechádzam večer,ale zas to tmy sa bojím...",,A čo ho?"spýtal som sa víťazo slávne keď som zasvietil.,,No tak teraz už ničoho..."potom pomaly začala hrať hudba z gramofónu.,,Smiem prosiť?Slečna..."a vystrel som pred seba ruku.,,Budem rada..."vložila ruku do mojej a začali sme tancovať.Pretancovali sme polovicu večera.Púšťali sme slaďáky,ale aj všelijaké tanečné veci,O pol noci sme si ľahli a zaspali sme.Ráno už o ôsmej nás budili ochrankári keď nám volali,že decká už došli.Rýchlo sme sa obliekli,najedli sme sa a višli sme von.Najprv len ja a Meggie až neskôr lebo sa ešte musela upraviť.,,Michaeeeeeeeeel..."kričali deti a rozbehli sa smerom ku mne.,,Tak čo budeme dnes robiť?Ideme na kolotoče?",,Niee mi sa chceme hrať...",,Super...a čo tak Snehulienka?"prišla Megan a hneď sa zapojila.,,Meggie...to je super nápad"kričali decká.
Megan:
,,Super,tak a kto bude kto?"spýtala som sa ich.,,Ty budeš Snehulienka a Michaela bude tvoj Princ."pozrela som sa na neho a ten sa tam skoro zosypal od smiechu.,,Tak teda fajn a vy budete naši teda moji trpaslíci.Počkajte ma tu prinesiem vám čapice a ja si oblečiem snehulienkovské šaty a Michael zas princovské:"vošla som dnu a o desať minút som bola späť.Už prezlečená a Michael tiež.,,Hej deti a zabudli sme ešte na jednu postavu.Kto bude hrať zlú kráľovnú?",,Jenny...bude kráľovná."vykríklo nejaké dievčatko.A začali sme sa hrať.Ako v naozajstnej rozprávke.,,Najprv Snehulienka utiekla z paláca,aby ju kráľovna nezabila a skrila s v domčeku siedmych trpaslíkov.Keď prišli domov naši ju ako spí v ich postielkach.Spritelila sa a Snehulienka im upratovala domček,prala, varila a tak ďalej.Jedného dňa keď si spievala prišla k nej starena(zlá kráľovná)a ponúkala jej jabĺčko.Snehulienka si ho vzala a keď si odhryzla a odpadla.Keď trpaslíci prišli domov vydeli,že Snehulienka leží na zemi mŕtva.Vedeli,že vyliečiť ju môže len mladý princ.Postavili jej truhlu so sklenením vrchom.Celé dni ju strážili a oplakávali.Jedného dňa prechádzal okolo mladý princ a Snehulienku si všimol.Prišiel k truhle dal dole veko a pobozkal.Snehulienka ožila a žili spolu šťastne až do smrti."rozprávala som dej popri tom ako sme sa hrali.,,Tak deti,že to bola pekná rozprávka?A teraz sa pôjdeme všetci spolu pekne napapať.V záhrade je prestretý stôl."povedal Michael.Deti sa potom rozutekali a ja s Michaelom sme šli za nimi.Jenny išla pred nami takže sme sa mohli chvíľu správať ako dvaja zaľúbenci.Chytili sme sa za ruky a keď sme došli k stolu desti už poslušne sedeli za stolom.Najedli sme sa a chvíľu sme oddychovali.Potom sme sa začali naháňať.Ja som najprv sedela za stolom no keď som uvidela ako ide Jenny po MJichaelovi zdvihla som sa a v tých dlhých šatách som sa k ním pridala.Z Michaelom sme odbehli do nejakých stromov.,,Počuj Meggie ty si moja princezná.Už som ti dnes povedal,že ťa milujeem?",,Ešte nie zlatíčko...aj ja teba milujem!"potom sme sa tam chvíľu bozkávalia vratili sme sa späť.Deti odišli okolo 18:00 a my sme si mohli konecne oddýchnuť.
okkkeyy
(nika13, 8. 12. 2009 19:20)